BIO – SEDLIACKYM ROZUMOM.

Alebo: nie je všetko BIO, čo sa blyští a dobré je klásť si otázky. 🙂

Každá doba má svoje plusy aj mínusy. V tej dnešnej je naozaj super, že hľadáme možnosti ako žiť zdravšie, ako sa zdravšie stravovať a ako to učiť naše deti. Tým mínusom je, že kde sa čo popíše a čím viac sa píše, berie sa za pravdu, aj keď “sedliacky rozum” má pochybnosti. Za svoju pravdu o BIO sa ale z každej strany bijú do pŕs viacerí. Len ich verzie sú rozdielne. 🙁 A tak si spotrebiteľ vyber!

BIO. Etiketa znesie veľa aj keď je malá, veď čo je napísané, to sa dnes stáva pravdou. Ale kde je vlastne pravda, čím si môžeme byť istí?

BIO. Donedávna ešte nepoužívaný pojem – dnes pomaly ošiaľ. Stačí označenie BIO a uveríme. “Veď som to čítala.” Ale čo znamená to BIO a kto dá ruku do ohňa, že produkt XY spĺňa definíciu a je “čistý”?

Ako spoznáme čo BIO je a čo BIO nie je?

Čo by mal spĺňať produkt označený BIO je dnes zadefinované a verejnosti dostupné, alebo presnejšie, je zadefinované, čo všetko BIO produkt NESMIE obsahovať. Sú známe inštitúcie, ktoré vydávajú pri splnení podmienok BIO certifikát a sú dané procesy kontrôl a rôznych meraní. Takže do tohoto okamihu by absolútne nemalo dôjsť k pochybnosti či produkt je, alebo nie je BIO. A realita?

Produkt označený ako BIO (či s uvedeným certifikátom, alebo bez 🙁 ) je vždy drahší ako rovnaký produkt z bežnej kategórie – tak to vidí spotrebiteľ. A tu bude asi kameň úrazu. Vyšší zisk všetkých, ktorí sú zainteresovaní v reťazci od produkcie až po predaj a nedostatočná kontrola a postihy. Veď spotrebiteľovi často stačí info na etikete a s väčšou dôverou zaplatí viac. Ak by našiel odvahu a chuť pátrať po odpovediach, asi by sa obrátil najskôr na predajcu. Ten nemajúc potrebné podklady k produktu, odporučil by ho na veľkoobchod, ktorý produkt distribuuje. Tam by ho s veľkou pravdepodobnosťou odkázali na výrobcu, ktorý by “deklaroval”, že rozhodne ide o produkt v BIO kvalite a ak by bol spotrebiteľ neústupčivý, snáď by od neho získal aj nejaké potvrdenie, či certifikát o tom čo tvrdí.

Čo je dnes považované za pravdivé a ako sa k pravde dopátrať? A či to stojí vôbec za to?

A týmto by to už bolo potvrdené? Bol produkt naozaj v BIO kvalite a oplatilo sa ho kúpiť? Čo by spotrebiteľ vlastne zistil? Len to, že na konci reťazca niekto potvrdí, že ide o BIO. Stačí to? Nemalo by! Aspoň nie v dnešnom svete. Pravda by mala byť videná. Čo “vidím a zažijem”, by malo byť viac ako “čo počujem a čítam”… nie?

Lebo čo je dnes pravda? A hlavne, ktorý spotrebiteľ by bol takto dôsledný? Na 100% predsa vieme potvrdiť len to, čo urobíme, resp. vypestujeme, vychováme sami. Pri všetkom ostatnom – ak nefunguje dostatočná kontrola – môže byť pravda len polopravdou a v horšom prípade sú to len nepodložené tvrdenia – teda lži. No ako sa vyjadrila raz zarytá BIO spotrebiteľka: “Veď ak by to nebolo BIO, nebolo by to tak drahé!” 🙂

Platí to odveky a ešte dlho bude – vždy je najlepšia asi tá stredná cesta. Slovné spojenie “sedliacky rozum” neznie veľmi lichotivo, ale rozhodne sa zíde aj v dnešnej dobe. Ak ste zástancami BIO, alebo nie, klásť si otázky a hľadať na ne odpovede, nebolo nikdy tak dôležité ako dnes. Prečo sa uspokojiť s prvou odpoveďou, ktorá je po ruke. Veď napísať na etiketu sa dá čokoľvek a naozaj si nespomínam, že by niekde v tlači zarezonovala správa, že niekto dostal pokutu za neoprávnené označovanie BIO produktov. Vy áno? Dnes nie je problém za kvalitu zaplatiť viac – dnes sa stáva problémom, že po kvalite a pravde menej pátrame.

Keď vás BIO odradí tou nedôverou okolo…

Ak vás téma zaujala a chceli by ste nejaké BIO produkty nakúpiť – tak u nás nie. Nám sa totiž nepodarilo relevantne potvrdiť, že sušené BIO, ktoré nám bolo ako BIO deklarované je ním aj naozaj. Tak prečo by sme platili za niečo, čo sedliacky rozum spochybňuje.

Ale ak NATURAL, tak v kategórií BEZ KONZERVANTOV máme produktov dostatok. 🙂