10 rokov v Senci = 600.000m3 odpadu. Čo bude o ďalších 10 rokov???


(spracované vďaka partnerom: ŠPAJZKA – vážim si ťa a ekonetka )

20 rokov som Senčan a milujem naše mesto, ale keďže pochádzam zo stredného Slovenska, chýbajú mi tu trochu hory, kopce, krásne voňavé a tienisté lesy…

Je preto pre mňa veľkou iróniou, že jeden z najvyšších kopcov nášho mesta a jeho okolia je práve skládka komunálneho odpadu. Senec má nadmorskú výšku cca 125 m a skládka je viac ako 40 m nad úrovňou mesta, t.j. je cca 165 m nad morom.

Ale v zime by ste sa tam neposánkovali… 🙁

Je to HORA, kde sme za 10 rokov my, obyvatelia mesta Senec a jeho okolia, navŕšili NETRIEDENÝ, rozumej NESEPAROVANÝ odpad v objeme takmer 600.000m3!

Že vám to číslo 600.000 kubíkov nič nehovorí? Má to byť veľa alebo málo?

Čo myslíte, vytvoríte vy alebo vaša rodina veľa alebo málo neseparovaného odpadu?

Tak tu je pár prirovnaní, aby ste si vedeli lepšie predstaviť tú HORU odpadu.

Ak by sme byt s rozlohou 50 m2 naplnili od podlahy až po strop odpadom zo skládky, zmestilo by sa do neho takmer 150 m3.

Koľko takých bytov by sme teda naplnili objemom odpadu čo je na skládke?

Áno! Neskutočných 4.000 bytov plných neseparovaného odpadu!!! V štatistických údajoch mesta Senec z roku 2011 sa uvádza, že celkový počet bytov v Senci v tom roku bol 3.851.

Chcete ešte iný príklad?

Ak by sme odpadom zo skládky naplnili obrovský 12 poschodový panelák (taký stojí napr. na Hurbanovej ulici), zmestilo by sa do neho takmer 10.000 m3 neseparovaného odpadu. V Senci by tak pribudlo 60 takýchto panelákov, čo by zaplnilo 20% rozlohy mesta!

Už si viete lepšie predstaviť koľko je 600.000m3 neseparovaného odpadu?

Fajn, lebo teraz vás prevediem samotnou skládkou. Mal som tú možnosť prejsť ju celú, spoznať procesy ako to tam funguje od okamihu dovozu odpadu, cez spracovanie toho, čo sa spracovať dá, až po vrstvenie tej hory odpadu, čo my sami vyprodukujeme. Vďaka za opakované sprevádzanie po skládke a odpovede na moje otázky patrí generálnemu riaditeľovi, pánovi Petrovi Krasnecovi a tiež všetkým zamestnancom skládky, s ktorými som prišiel do kontaktu.

Cieľom nasledujúcich riadkov bude, aby ste pochopili proces spracovania a triedenia odpadu. Buďte mojimi očami a mojimi zmyslami, lebo v závere by vám malo byť jasné, čo všetko musíme zmeniť na svojom prístupe k nevytváraniu ďalšej hory neseparovaného odpadu. Alebo ako sa pokúsiť skončiť s pohodlnosťou a byť o kúsok zodpovednejší, pretože ešte takí môžeme byť.

Na skládke sú v podstate 3 hory odpadu – 3 skládky. Prvá – tá najmodernejšia, má kapacitu spomínaných cca 600.000m3 a do celkového naplnenia nám ostáva 60.000m3.

Skládka má 10 rokov, je prešpikovaná technológiami, je pod drobnohľadom a často kontrolovaná, dokonca sa tam prispôsobujú a upravujú podmienky pre živočíchov a najmä vtáctvo, ktoré sa v blízkosti rozhodne hniezdiť a je zákonom chránené. Tie druhé 2 skládky sú staršieho dáta, no je to samostatná a smutná kapitola. Tieto dve skládky nie sú témou tohoto príspevku, ale pokojne sa dajú označiť slovným spojením “časovaná bomba”. Pokiaľ však my, občania Senca, ukážeme schopnosť zmeniť náš súčasný prístup k tvorbe a triedeniu odpadu, určite sa dostaneme aj k riešeniu dopadov spomínaných 2 starých skládok.

A teraz viac zo samotného života tvorby a triedenia odpadu.

Vyhadzujeme a separujeme. Separujeme lepšie a viac ako pred pár rokmi, ale absolútne nedostatočne na to, aby to zásadne ovplyvnilo rast tej hory odpadu, pretože separovaného – triedeného odpadu vyprodukujeme len 23%.

Najlepšie je to vidieť na obrázkoch zo skládky. Čo vám ako prvé udrie do očí?

Áno! Biela a modrá farba “igelitu”! Skládka vyzerá ako obrovský a, žiaľ, smradľavý koláč posypaný plastovými trhancami… 🙁


Na skládku denne prichádzajú nákladné autá s odpadom. Veľká väčšina končí na tej hore, pretože dovezú komunálny, neseparovaný odpad – skrátka náš bordel, kde je vyhodené všetko spolu.

Ak privezú separovaný odpad, napr. plasty, vysype auto náklad pred jamu kde začína dopravníkový pás.

Sú tam prvý dvaja pracovníci, ktorých pracovným nástrojom sú hrable, a každé jedno vrece s plastom, ktoré my vytriedime, oni otvoria, obsah vysypú na zem, hrabľami roztiahnu na plochu pred seba a potom sa snažia posúvať k dopravníkovej jame len to, čo sa tvári ako plast. Čiže ak do vreca pribalíte hadicu od vysávača, pneumatiky z bicykla, kosti a zvyšky jedla, penovú výplň matraca alebo celú fľašu motorového oleja, ktorá sa vyliala a znečistila celý obsah vreca – to všetko oddelia, putuje to opäť do komunálneho odpadu a vyvezie sa hore na skládku.

Vrecia po otvorení nevoňajú veľmi vábne – ale na skládke to nikto nerieši – zápach je tu pomerne trvalý, ale veľmi intenzívny je až hore na vrchole skládky.

Plasty rôzneho druhu a pôvodu potom putujú dopravníkom do srdca triediacej linky. Vystúpate po schodíkoch hore do priestoru väčšej unimobunky a prekvapí vás 10 párov šikovných rúk, ktoré patria usmiatým dámam.

Áno. Každú jednu fľašu z minerálky ktorú vyhodíte, každý jeden kelímok od jogurtu, ktorý vyhodíte, sáčky, tašky, fólie aj mikrotén, to všetko čiesi ruky chytia a vhodia do pripravenej nádoby, na to určenej. A že je to celkom svižné tempo, v nie veľmi príjemnom a voňavom prostredí, si asi viete aspoň trochu predstaviť.

Ak sa nádoba s rovnakým druhom plastu naplní, dáma potiahne za páku, padacie dvere na spodnej časti sa otvoria a obsah sa vysype do pripraveného vozíka pod triedičkou.

Tam už čakajú ďalší dvaja zamestnanci a vozíky s rovnakým obsahom postupne vysýpajú k dopravníku, ktorým plast, ale aj napr. plechovky a rôzne fólie, putujú do lisu, kde sa z nich stlačia tie úhľadné kocky, ktoré môžeme vidieť na obrázkoch s recyklovaným odpadom.

A toto všetko sa deje v dvojsmennej prevádzke. Len 23% nášho odpadu a cca 30 ľudí to po nás denne spracováva a triedi.

Aj vás teraz napadlo, že kde je automatizácia, kde sú senzory a roboti? Zabudnite!

Vtipný obrázok pri lise o ukrajinskom chlapovi a bobcate (bobcat – malý 4-kolesový bager s veľkou lyžicou) len podčiarkuje a vyvracia debatu o efektivite a produktivite.

Áno. Toto je realita.

Ale riešiť to, nie je našim cieľom. My sa pozerajme pred vlastný prah a svoj osobný prínos a prístup k tvorbe a triedeniu odpadu.

Na nás predsa najviac záleží, čo a koľko títo ľudia budú po nás triediť.

Jeden pohľad je – že ak tu bude aj 100 ľudí triediť po nás plasty, bude to znamenať, že triedime viac a efektívnejšie. HORA porastie pomalšie a jej obsah bude menej “škodlivý”.

No druhý pohľad je ešte lepší. Ak totiž budeme hľadať možnosti ako plastový odpad nevytvárať, tak týchto ľudí tu bude síce menej, ale HORA porastie ešte pomalšie a bude ešte menej “škodlivejšia”.

Z môjho pohľadu laika, je každá takáto skládková HORA živý organizmus. Rokmi v nej prebiehajú všemožné procesy, je tam tlak, je tam teplo, skládka produkuje rôzne tekutiny, ktoré sa zachytávajú v zbernej retenčnej nádrži v spodnej časti skládky a vôbec nevyzerajú neškodne.

To všetko si spôsobujeme sami a budeme mať veľké šťastie, ak to nebudeme musieť o pár desaťročí riešiť.

Lebo väčšina z nás sa má v podstate dobre. Sme pohodlní a bezstarostne, beztresne vyhodíme čo už nepotrebujeme. Veľmi pri tom nerozmýšľame. Vyhodíme TO. Veď TO niekto príde zobrať, veď TO niekde vysypú, nevidím na TO, necítim ten zápach, nepoznám tých robotníkov – netrápi ma TO. Ale malo by!

Dýchame predsa spoločný vzduch, pijeme spoločnú vodu, bývame bok po boku – tak prečo by sme si TOTO mali navzájom robiť?

Ak by to bolo možné, každý z nás by mal stráviť pár dní na takejto skládke a triediť po nás ostatných vyprodukovaný bordel. Som presvedčený, že by sme si potom dva krát rozmysleli čo kde vyhodíme, dokonca by sme možno nezostali ľahostajní, ak by sme videli takto konať našich priateľov či susedov.

Veľká väčšina z nás je rozumná a inteligentná, vieme kedy konáme nesprávne a vieme aj to, ako by sme mali konať. Len nám TO nesie byť jedno!

Volám sa Kmeť Peter a nie je mi TO jedno! A tebe?

Ak ti predsa len nie je jasnejšie čo môžeš pre zníženie objemu akéhokoľvek odpadu urobiť ty osobne, tak si vyber čokoľvek z nasledovného:

  1. Ak môžeš, výrazne obmedz konzumáciu nápojov z plastových fliaš a plechoviek – pi viac vody z vodovodu a maj svoju vlastnú fľašku stále so sebou!
  2. NIKDY už nevyhoď plastovú fľašu alebo akýkoľvek odpad len tak na zem!
  3. Namiesto jednorazového papierovo-plastového poháru na kávu, či čaj, používaj svoj vlastný pohár!
  4. Viac a dôslednejšie separuj vlastný vyprodukovaný odpad a motivuj aj iných!
  5. Prestaň používať tašky, sáčky a obaly z plastu na jedno použitie – zameň ich za látkové a používaj opakovane!
  6. Sypané a tekuté potraviny a drogériu nakupuj do vlastných obalov!
  7.    Nekupuj stále nové a nové veci – nehromaď – naopak, zbav sa vecí, ktoré nepotrebuješ – predaj ich alebo daruj, aby mohli byť využívané!
  8. Výrazne obmedz v domácnosti používanie čohokoľvek na jedno použitie – hľadaj a pýtaj sa na iné možnosti, alebo sa inšpiruj tu:
    • Papierové kuchynské utierky nahraď látkovými!
    • Zmršťovacu fóliu na potraviny nahraď voskovými obrúskami!
    • Namiesto papieru na pečenie plech vymasti!
    • Špongiu nahraď prírodnou lufou!
    • Jednorázové detské plienky prestriedaj s látkovými!
    • Obmedz používanie vlhčených obrúskov!
    • Tekuté mydlá a šampóny v obaloch nahraď tuhými bez obalu!
    • Odličovacie jednorazové tampóny nahraď látkovými, ktoré sa dajú oprať!
  9. Odmietni, ak ti v obchode ponúkajú niečo “zadarmo” a ty to NEPOTREBUJEŠ!
  10. Nevyhadzuj nič, čo ešte môže niekomu poslúžiť – daruj to alebo ponúkni na charitu!
  11. Nekupuj nové, ak sa to dá opraviť!
  12. Skús nevyhadzovať biologický odpad – kompostuj alebo ponúkni do kompostu!
  13. A BUĎME POZITÍVNYM PRÍKLADOM PRE SVOJE DETI, VYSVETĽUJME a MOTIVUJME!

POZOR! Ak by ste chceli vedieť, ako správne triediť rôzne druhy odpadu, kde môžete nájsť podrobné informácie aj s vysvetlením, aké znaky a symboly vám pomôžu vložiť správny druh odpadu do správneho vreca či nádoby, tak ešte si pár minút nájdite. Ak totiž budeme triediť správne už na začiatku, pošleme náš odpad na správne miesto a HORA nad naším mestom porastie opäť pomalšie. (ak vás zaujíma konkrétny druh obalu, kliknite v zozname obalov v úvode – článok je pekne prelinkovaný, aby šetril náš čas)

ŠPAJZKA je bezobalový obchodík a e-shop na pešej zóne v Senci.

ekonetka.sk je rodinný projekt pre každú ekologickú a bezodpadovú – zero waste –  domácnosť.

8 komentárov


  1. Dobry den,

    Dakujem velmi pekne za snahu a promtne odpovede. Na internete som sa dostal aj k takemuto clanku:
    https://www.infovojna.sk/article/naozaj-vieme-kto-je-zuzana-caputova?fbclid=IwAR3-LKoy0Qfh4GDwqF54u9ZACWk23_aGV06k7MhHG1NDjCVgC6bTpeq53tY

    “Pezinskej skládke, ktorá nakoniec zázrakom skončila “pričarovaná” niekoľko kilometrov ďalej pri Senci, o nej dokopy nevieme vôbec nič, píše vo svojej glose Braňo Ladický.”

    Co je na tomto pravdy?

    Dakujem
    Tomas


  2. Mne osobne by sa veľmi páčilo, keby mesto poskytlo a to najmä v letných mesiacoch po pešej zóne nádoby na separovaný odpad. Už keď som nútená kúpiť napríklad piť v plastovej fľaši, prázdnu ju nesiem domov, aby som ju hodila do plastov. Po celej dĺžke Lichnerky nie je kôš na separovaný odpad. Nebolo by na škodu ísť príkladom 🙂
    Hádam sa to k vedeniu mesta dostane 😉


    1. To by sa nám páčilo asi viacerým. 🙂 Ale dotiahnuté procesne do konca aby aj auto na zber bolo na to prispôsobené, aby rôzne druhy odpadu nakoniec nekončili v jednom kontajneri. Ďakujeme za tip – veríme, že sa nájde priestor na odprezentovanie takých návrhov mestu a že sa tam toho aj niekto chytí.


  3. Dobrý deň,
    Pekný článok. A učíte som za separovaného odpadu. Ale chcel by som Vás poprosiť o hlbšie preverenie:
    Odkiaľ odvsadial sa na Seneckú skládku vozil odpad?
    Ako dlho sa tam odpad vozil?
    Bolo na dovoz odpadu na Seneckú skládku povolenie?
    Kam mali obyvatelia Senca separovať/vyvazat odpad za posledných 20 rokov? Keď iba nedávno sa vybudovali podzemné kontajnery na separovenie odpadu. Senec je jediné mesto s takouto skládku na SR? Prečo je tam toľko odpadu? Vyprodukoval Senec všetok odpad sám? Ak nie tak kto mu pomáhal?

    Ďakujem a držím palce
    Tomáš


    1. Vďaka za záujem aj vaše otázky. Radi preveríme a pokúsime sa na všetky naraz zodpovedať v nasledujúcom komentári. Pár dni to potrvá, tak poprosíme o trpezlivosť. Ešte raz vám ďakujeme.


      1. ODPOVEDE NA VAŠE OTÁZKY!
        Počas zverejnenia článku ste nám posielali otázky na ktoré by ste radi poznali odpoveď. Pán Krasnec – generálny riaditeľ spoločnosti AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o. (prevádzkovateľ skládky nad Sencom) veľmi promtne na otázky reagoval a ŠPAJZKA ich zverejňuje v plnom znení. (prosíme komentujúcich a diskutujúcich návštevníkov, aby používali najmä fakty ak sú im známe, ak je potrebné kritizovať – tak automaticky pripojiť aj návrh riešenia, aby sa diskusia niekam posunula a neoberali sme sa zbytočne o čas a energiu. A konštruktívne, bez vulgarizmov a osočovania. Ďakujeme)

        1. VY: Odkiaľ od všadiaľ sa na Seneckú skládku vozil odpad za tých 10 rokov? Senec a okolie nemohli vyprodukovať toľko odpadu.
        1. p.Krasnec: Skladka v Senci od nepamati sluzi regionu Senecko, t.j. okresu Senec – mestu Senec, obciam z okresu ako aj priemyselnym subjektom. Skladka je urcena pre ostatny, nie nebezpecny odpad. Zaroven skladka sluzi (rovnako ako skladka v Zohore) mestu Bratislava v pripadoch jarnej a letnej odstavky bratislavskej spalovne. Obe odstavky trvaju cca 2 tyzdne az jeden mesiac.
        …Pre informaciu: skladku ktoru prevadzkuje nasa spolocnost je skladka 3. etapy. Pred nou bola skladka 1.a 2. etapy, ktoru prevadzkovala ina spolocnost a od roku 2008 je uzatvorena a predtym sa neregulovane ukladali odpady na miesto vedla oficialnych skladok od zaciatku 70tych rokov…..

        2. VY: Ako dlho sa tam odpad vozil z iných miest ako Senec a okolie?
        2. p.Krasnec: Na nasu skladku sa vozi odpad od roku 2009, na miesto vedla od zaciatku 70tych rokov.

        3. VY: Existovalo na dovoz odpadu z iných miest na Seneckú skládku povolenie? Kto a kedy to umožnil?
        3. p.Krasnec: Do vystavby 1,2,3 etapy neexistovalo ziadne povolenie na zneskodnenie odpadov v danej lokalite, po uvedeni zakona o odpadoch do praxe (od roku 2001) sa zneskodnovanie na skladke 1-3 etapy usmernovalo/usmernuje zakonom o odpadoch a je prisne regulovane a kontrolovane. Povolenia na dovoz odpadov z inych regionov sa nevydavaju, odpady sa mozu teoreticky dovazat aj z Kosic…., no vzhladom na dopravne naklady sa vozi odpad len z regionu Senecko.

        4. VY: Kam mali obyvatelia Senca separovať/vyvazat odpad za posledných 20 rokov? Keď iba nedávno sa vybudovali podzemné kontajnery na separovenie odpadu. 
        4. p.Krasnec: Za poslednych 20 rokov mali obyvatelia k dispozicii 1100 a 1300 litrove plastove a kovove nadoby na separovany zber (plasty, papier a sklo). PPK sa zacali realizovat az minuly rok. Ine typy odpadov, ktore sa neseparuju cez farebne kontajnery, moze obcan odovzdat na zbernom dvore mesta Senec.

        5. VY: Senec je jediné mesto s takouto skládkou v SR? Prečo je tam toľko odpadu? 
        5. p.Krasnec: Na Slovensku je vyse 120 takychto skladok (cca 75% odpadov konci na skladkach) a senecka skladka svojou velkostou patri medzi tie stredne velke. Pre informaciu, na Slovensku sa rocne vyprodukuje cca 1,8 miliona ton zmesovych komunalnych odpadov a dokopy cca 11 milionov ton vsetkych typov odpadov.

        6. VY: Aký odpad prevažuje v skládkach 2 a 3? V akom stave sú tieto skládky a koľko majú rokov? 
        6. p.Krasnec: K 1a2etape sa neviem vyjadrit, nakolko danu skladku sme neprevadzkovali ani ju nevlastnime. Na 3 etapu sa ukladaju predovsetkym komunalne odpady, tvoria cca 55%, zvysok tvoria predovsetkym stavebne odpady. Nasa skladka ma 10 rokov a je v dobrom technickom stave, kedze mame pravidelne kontroly zo strany statnych organov niekolkokrat za rok.

        7. VY: Čo môže byť vyprodukované tymi starými skládkami a môže to byť nebezpečné pre nás obyvateľov prostredníctvom spodných vôd, prípadne vznikajúcimi plynmi?
        7. p.Krasnec: Co sa tyka 1az3 etapy, skladky nie su nebezpecne pre obyvatelov ani pre ZP, kedze boli vybudovane v zmysle odpadovej legislativy – maju nepriepustne podlozie, foliu, ktora zachytava skladkove vody a odvadza ich to tzv. retencnej nadrze, meranie skladkovych plynov a merania kvality vody a dalsie zabezpecovacie mechanizmy.

        8. VY: Bývame na Tehelňou a veľmi často cítime príšerný zápach smerom od skládky – čo sa s tým dá spraviť a kedy?
        8. p.Krasnec: Vela krat sa hovorilo tom, ze skladka zapacha. Niekolkokrat tam boli predstavitelia mesta Senec, obyvatelia Senca aj aktivisti a zapach nebol preukazany. Treba sa dobre pozriet, co je blizsie k mestu Senec a co moze produkovat dany zapach, ktory ma stabilnu „vonu“ – skladka nemoze, vzhladom na skladbu odpadov vonat stale rovnako….naviac staci si „privonat“ ku kontajneru a dany zapach nepripomina to, co smrdi v Senci…..

        9. VY: Prečo v meste nemáme viac kontajnerov a odpadkových košov na separovaný odpad?
        9. p.Kresnec: To je otazka na mestsky urad, kedze nasa spolocnost je len „vykonavatel“ zberu odpadov.

        10. VY: Hovorí sa, že vodiči smetiarskych áut často hádžu už nami obyvateľmi vyseparovaný odpad do jedného auta s iným odpadom – je to pravda? Ako funguje kontrola, resp.ako tomu viete zabrániť, aby naša snaha vyšla na vnivoč?
        10. p.Krasnec: Nie je to pravda. Jedine, co sa v meste dava do spolocne do smetiarskeho auta su plasty a papier z 1100L kontajnerov (vrecia sa zberaju zvlast, rovnako ako polopodzemne kontajnery) a to z dovodu setrenia logistickych nakladov. Dane druhotne suroviny sa vsak dostanu na dotriedovaciu linku, kde sa material dotriedi na papier a rozlicne druhy plastov. V pripade, ak sa daky farebny kontajner da spolocne s komunalnym odpadom, je vtedy, ak farebny kontajner obsahuje komunalny odpad- v tomto pripade je bohuzial druhotna surovina znehodnotena a moze skoncit len na skladke. Preto by bolo dobre, aby sa do danych nadob davalo len to, co tam patri: zlta plasty, napojove kartony (tetrapak) a kovove plechovky, modra papier a zelena sklo. V pripade, ak by sa vsak nahodou stalo, ze vodici daju vsetky kontajnery do jedneho auta, prosim okamzite kontaktujte nasu spolocnost.

        11. VY: Prečo sa tak ako tie plasty v článku, netriedi aj ten komunálny odpad, ktorý sa privezie na skládku nevytriedený? Je to fyzicky nemožné, alebo len neekonomické?
        11. p.Krasnec: Nie je to technicky ani ekonomicky mozne, aby sa zmesovy komunalny odpad triedil vzhladom na jeho znecistenie predovsetkym biologickym odpadom. Pokial by sme triedili ako sa ma, tak v komunalnom odpade by sa druhotne suroviny nemuseli nachadzat vobec…..

        12. VY: Keď sa naplní tých 60.000m3 čo na skládke zostáva, kde sa bude dávať ďalší odpad?
        12. p.Krasnec: Je v plane rozsirit kapacitu na dalsich cca 5 rokov, po tejto dobe sa bude na Slovensku utlmovat skladkovanie. Odpad bude koncit na energetickom vyuziti ako palivo – no na to musi byt prisposobena legistiva.

        13. VY: Ak by sa tie staré skládky “rozobrali” a “opravili” je to otázka len peňazí, alebo aký je dôvod, že sa nevie čo obsahujú a len sa čaká kým sa niekde niečo jedovaté objaví? Ako môžeme byť nápomocní my občania?
        13. p.Krasnec: Stare skladky sa zatial zakonom nemozu „rozoberat“. Pokial to legislativa umozni, stare skladky by boli zdrojom energie napr. pre cementarne alebo spalovne odpadov pri vyrobe tzv. alternativnych paliv z odpadov. Ako mozu byt napomocni obcania? Dobre triedit odpad, nakolko stale je cca 40% druhotnych surovin v komunalnom odpade a pri nakupe tovarov pozerat ako a z coho su vyrobene a ako su zabalene, nakolko spominanych 40% casto tvoria obaly, ktore sa vytvorit nemuseli, keby ich obcan nekupil, resp. dostatocne vytriedil.


  4. Váš článok ma veľmi potešil a som zaň veľmi vďačná. Ostáva len veriť, že počet takto uvedomelých ľudí bude narastať. Každý musíme začať od seba. Takže za seba pár príkladov : zeleninu nakupujem u Kissa do plátených tašiek. Predavač má k dispozícii papierové sáčky také ako kedysi len nemajú nápis OZ 🙂 , pečivo kupujem vo Framipeku a zbalím ho do plátenej tašky a mäso u Belzára ten aspoň výrobky balí do papiera. Keby som to isté nakúpila v napr. v Kauflande tak je to kopec igelitových tašiek a sáčkov. Už sa chystám aj do Vášho obchodíku na zásoby ryže a strukovín. 🙂 Držím palce.


    1. výborne a veľmi dobre. ale aj do reťazcov si môžete zobrať svoje sáčky a nádoby – každý reťazec má vážený sortiment, naberať si môžeme sami, alebo nám za pultom navážia – oni sú tu pre nás, nie naopak. a pri pokladni je to tiež len o ľuďoch. ak budeme my príjemní a pokojne im vrecúško na výzvu otvoríme a ukážeme obsah, nikto s tým tam nemá žiadny problém – a neskôr, keď to pochopia aj veľkí manažéri vo vedení, pôjdu nám zákazníkom v ústrety. lebo ak nepôjdu, pôjdu zákazníci inam. do reťazcov kde to problém nebude, alebo napr.aj k nám maličkým 🙂

Nie je možné pridávať komentáre.