STRATENÁ SEBADISCIPLÍNA, ALEBO S OTUŽOVANÍM SOM ZAČAL PO 45ke.

Asi každý z nás v živote dospeje k bodu, kedy sa obzrie a zamyslí sa ako ďalej. Keď máš 25-35 netreba sa ti veľmi obzerať. Máš silu, máš energiu, si king a mnohé sa ti darí, lebo to skúšaš a viac krát vyhráš ako prehráš. Ale príde 40-45, spomalíš, stále si to vieš užiť, ale už sa aj obzrieš. Vidíš víťazstvá, ale aj prehry, chceš a túžiš robiť veci inak ako doteraz, no zároveň si vážiš to čo už máš. Len keby ten tvoj cieľ bol taký jasný ako v tridsiatke. 🙂

Na začiatku to nie sú žiadne skoky, všetko pekne v kľude a pomaličky.

Mať cieľ – to je naozaj potrebné. Ak nie je cieľ nie sú výsledky a bez výsledkov je to o ničom. 🙂 No zobrať si za cieľ starať sa o svoje zdravie je cieľ široký, lepšie je zamerať sa na konkrétny proces, ktorý zdravie upevní, utuží, posilní…

Otužovanie takýto cieľ spĺňa na 100%. Lenže čo tá 45ka? Sme pohodlní, sebadisciplína je kdesi stratená – ako teda na to? JEDNODUCHO! Treba začať. Treba sa rozhodnúť, trochu sa prinútiť, trochu sa tešiť, ale začať. Na začiatku predsa nie sú veľké skoky – ktoré z našich detí sa jedného dňa postavilo na nohy a začalo behať? Nie. Na začiatku je zoznamovanie sa. Skúšanie. Dám si sprchu, ako vždy, ale posledných desať minút budem znižovať teplotu až na vlažnú – ak mi je to ešte príjemné aj menej ako vlažnú. Dá sa to prirovnať k umývaniu. V jednej ruke mám sprchu, voda dopadá na druhú ruku a tá pomáha telu absorbovať počiatočný chlad. Treba nájsť spôsob, ktorý nám vyhovuje, spôsob, ktorým prekonáme nechuť ľahšie a nemusíme švindlovať. Lebo už máme 45, už si nepotrebujeme nič dokazovať. Čo potrebujeme je nájsť stratenú sebadisciplínu.

Disciplína bola kedysi základ, niekde hlboko v nás si to ešte pamätáme. Dnes nemáme problém porušiť svoje vlastné slovo, ktoré dáme sebe samým. “Večer už nebudem jesť.” A keď príde večer, nájdeme si ospravedlnenie, ak sme si predsa len niečo “zobli”. A potom sa často cítime previnilo. A tak postupne, po kúsočkoch tá naša sebadisciplína zoslabne a ciele vyblednú.

Ale existuje cesta späť! Každý by mal hľadať tú svoju, lebo toto naozaj zmysel má. A najlepšie na tom je, že vaše snaženie vidia aj vaše deti. Vidia, že bojujete, že sa snažíte, že hľadáte cestu akoby to zase išlo a že nechcete, aby ste sa večer cítili zle. No nie je to zakazovaním si, trestaním sa – práve naopak. Začať s otužovaním je výborný nápad. Naučí vás to opäť si vážiť slovo, ktoré dáte svojmu ja. Vyskúšané a potvrdené.

Áno, presne, sebadisiplína. Tam je začiatok. Otužovanie je len nástroj. A tak idem o trochu skôr spať, aby som mohol o trochu skôr vstať a dať si rannú sviežu sprchu. Po pár dňoch v tom budete vidieť hlbší zmysel, len trochu vydržať. Obľúbená skladba v telefóne, telefón v kúpeľni a trochu chuti, či odvahy začať deň iskrivým dotykom chladu. Je to 20 minút postupného ochladzovania, prekonávania sa, je to o zoznamovaní sa s novými pocitmi, s novými zážitkami a oprášení vlastnej úcty k sebe samému. Lebo keď poviem, že si tú sprchu dám, tak si ju dám. Možno si poviem, že nedám až ľadovú, uvidím. Ale idem. Nie vždy to ide ako keď luskne, ale viem, že keď teraz zabojujem, môže byť z toho záľuba s novými obzormi a možnosťami. A ten pocit po, ten nával radosti a akéhosi vnútorného šťastia po každej sprche – ten naozaj stojí za to. Po chvíli sa pristihnete, že si pískate, ste spokojní, svieži, je to z vás cítiť a prenáša sa to aj na ostatných…

Mám 45 a začal som otužovať. Po dvoch mesiacoch a 23. sprche, som si chlad začal užívať. Úžasné na tom je, že vonku už po takom krátkom čase necítim zimu tak ako “predtým”. Stačí mi tričko s košeľou a rozopnutá bunda a stále sa cítim príjemne. Toto je prvá zmena, ktorú s dobrým pocitom pripisujem otužovaniu.

Môže byť niečo lepšie, ak v 45ke objavíte ešte niečo nové? 🙂

Ak Vám zostalo chladno ešte len pri čítaní, doprajte si SUŠENÝ ZÁZVOR NATURAL z nášho e-shopu – ten vás zase trochu rozpáli. 🙂